Termín dravce sa bude vzťahovať na všetky hore uvedené druhy súvisiace s týmto dokumentom. Najčastejšie chované a sokoliarsky využívané dravce sa nachádzajú v tabuľke 1 a 2. Dravce sa v prírode vyskytujú na celom kontinente, žijú solitárne, v pároch alebo v skupinách. Vyskytujú sa v životnom prostredí všetkých klimatických zón. Dravce sa živia veľkou varietou koristí, druhovej pestrosti, ktoré zahrňujú cicavce, vtáctvo, hmyz, ktoré buď chytajú alebo zabíjajú sami, alebo nachádzajú mŕtve. Niektoré druhy sú lovci-špecialisti a vyžadujú špeciálnu diétu. Taktiež existujú druhy, ktorých denné kŕmenie musí byť suplementované zložkou rastlinného pôvodu. Sokoly a sovy si nestavajú hniezda. Ale niektoré iné druhy dokážu postaviť hniezda enormných rozmerov. Hniezdny materiál pozostáva zo stromov špecifických pre daný druh. Môžu však hniezdiť aj na skalných útesoch, na zemi a v dierach. Ako náhradu sa dokážu adaptovať aj na hniezdenie na stavbách. V súčasnosti  144 rôznych druhov sov a 291 iných dravcov je taxonomizovaných. Všetky druhy dokážu skrotnúť a počas tisícročí boli vo výcviku človeka a využívali sa na lov formou sokoliarstva. Držba dravcov si vyžaduje špeciálne vedomosti. Zranené a nájdené dravce musia byť odovzdané oficiálne uznaným a danými vedomosťami spôsobilým inštitúciám. Import, export, vlastníctvo a manipulácia s dravcami musí byť striktne dodržiavaná s platnou legislatívou.

Dravce musia byť držané vo voliérach alebo v prostredí podliehajúcom striktnej kontrole a dohľadu (viď sekcia 4), ak  sú využívané na tréning a sokoliarstvo. Komerčné využitie dravcov podlieha špeciálnej úprave platnej legislatívy. V prirodzených podmienkach dravce vyžadujú veľké teritóriá, v závislosti od druhu a rozmnožovacieho obdobia. Intolerantné jedince jedného alebo viacerých druhov nesmú byť držané spoločne kvôli možnému zraneniu. Vybavenosť voliér na držbu dravcov musí byť uspôsobená, aby eliminovala ľubovoľné poranenie, resp. poškodenie peria. Siete voliér musia byť pravidelne pod kontrolou z dôvodu ich poškodenia a napnutia. Oprava a údržba pletív sa musí vykonávať v čase, aby nedošlo k zakliesneniu a zachyteniu jedincov, ktoré by mohli ostať visieť. Králičie pletivo nesmie byť používané. Preferencie budú mať poplastované pletivá z bodovanej ocele. Priehľady v stenách a priečkach musia byť konštruované, aby do nich nemohli narážať a cez nich prelietať dravce a následne sa poraniť. Ak predátori môžu ohroziť zdravie a život dravcov, musia byť vykonané opatrenia na zamedzenie spoločného kontaktu: uzatvárateľné voliéry, hlboko v zemi umiestnené pletivá. Opatrenia musia byť vykonané aj pred nepriaznivými klimatickými podmienkami ako je dážď, chlad a vietor. Musí byť zabezpečený tepelný komfort v závislosti od druhu. Dravce musia byť chránené pred poranením z dôvodu stresu. Ohrozovanie dravcov blízkosťou ľudí a iných zvierat sa dosahuje vyčlenenou zónou, kde vtáci dosahujú kľud a majú pocit bezpečia. Dravce na voľnom verejnom priestranstve musia byť umiestnené v adekvátnej vzdialenosti od okoloidúcich z dôvodu obmedzenia stresu. Aj krotké jedince musia byť vo vzdialenosti zamedzujúcej stres. Uzavreté voliéry sú nevyhnutné, ak ich rozmery nie sú signifikantne väčšie ako minimálne vyžadované rozmery.

Pre umiestnenie dravcov, na krátku, resp. veľmi krátku dobu sú požiadavky kladené, aby boli exponované poveternostným podmienkam len počas vyhovujúceho počasia. Umiestnenie musí poskytnúť kryt pred dažďom, intenzívnym slnečným žiarením a predovšetkým pred prievanom. Každý deň, ak to neznemožňuje permanentný mráz, vodný kúpeľ musí byť poskytnutý počas niekoľkých hodín. Je potrebné maximálne zamedziť kontakt vtákov s ich výkalmi. Štrkové kamenné podložie alebo opakovane používateľné plastové rohože. Miesto umiestnenia sa musí zabezpečiť pred možným predátormi. V synantropných podmienkach, okrem divo žijúcej zveri, predstavujú nebezpečenstvo mačky, hlodavce a iné voľne žijúce predátori. Na držbu dravcov v zajatí sa používajú 2 rôzne metódy:

1. Nevyhnutné pre začiatočný tréning tradičnými sokoliarskymi metódami je uviazanie dravcov na sokoliarske pútka spojené obratlíkom a adekvátnym dĺžcom priviazaný o sokoliarsky posed. Existuje niekoľko rôznych typov posedov slúžiacich na dlhodobé uviazanie dravca. Typovo rozlišujeme oblúky, stojany, hrazdy, bloky, resp. k prelietaciemu zariadeniu (preletovačka) uviazané dravce, umožňujúci optimálny pohyb. Sokolovité dravce preferujú rovný povrch sokoliarskeho posedu, jastraby, orly preferujú stáť na oblúkovom povrchu s mierne ohnutými zbraňami. Prvé dni tréningu je žiaduce umiestniť dravca na vysokú hrazdu. Upevnenie k prelietacím šnúram je akceptované  u jedincov v domácich podmienkach, keďže ich konštrukcia znemožňuje transport. Keď dravce nie sú pravidelne lietané, cvičené alebo umiestnené vo voliere aj  počas preperovania, je potrebné ich umiestniť na posed s preletovačkou.

2. Voliéry sú ideálnym možným spôsobom držby dravcov v zajatí pre všetky druhy. Sú nevyhnutné pre obdobie preperovania a odchovu. Celkové rozmery sú menej dôležité ako ich vnútorné rozmiestnenie odsedávok a vybavenosť. Predovšetkým musia zabezpečiť úplné roztiahnutie krídel a zamedziť poškodeniu peria a zbraní. Narážanie vtákov o pletivo môže spôsobiť poškodenie zobáku, hlavy, preto je možné v prípade potreby upevniť tieniaci  materiál na vonkajšiu  stranu  pletiva. Väčšia časť vtákov preferuje umiestnenie vo voliére so stenami s netransparentného materiálu. Chovné jedince a jastrabovité zasa vyžadujú úplne pevnú stenu voliér z väčšej časti zo všetkých častí. Výmena vzduchu je zabezpečená dvojtretinovým odkrytím vrchnej  steny voliéry. Ventilačné otvory spodnej časti stien umožnia vzniku komínového efektu výmeny vzduchu aj vysušovanie povrchu voliéry. Kvôli obmedzeniu stresu pravidelná výmena napájacieho systému misiek na kúpanie je zabezpečená výklopnými dverami bez nutnosti vstupu do voliéry. Takým istým spôsobom je zabezpečené podávanie krmiva. Všetky pevné časti musia mať hladký povrch. Vrchná stena voliéry musí byť z väčšej časti otvorená, uzavretá časť strechy musí zakrývať miesto na odsadanie, aby sa dravec mohol ukryť pred slnečným žiarením, slnkom a dažďom.

 

Výcvikom dravca sa rozumie formovania spôsobilosti, dosiahnutie výbornej psychickej a a fyzickej výkonnosti za účelom úspešného ukoristenia koristi. Dravce sú jedineční atléti a k dosiahnutiu výkonnosti je potrebné znížiť ich telesný tuk a zvýšiť objem svalovej masy. Celková hmotnosť tela nie je jediným indikátorom loveckej motivácie. Je potrebné citlivými váhami denný monitoring úbytku hmotnosti. Váha dravca je dobrým  indikátorom všeobecného zdravotného stavu. Rozdielne možnosti tréningu boli vynájdené z dôvodu zdokonalenia fyzickej výkonnosti dravcov. Tieto majú individuálne upotrebenie u rozdielnych druhov. Pre dravce je všeobecné žiaduce umožniť im útok na živú korisť. Aj v prípade, že ju nechytia a neusmrtia. Vychádza to z ich fyziologickej potreby predátora. U sokoliarskych dravcov je možné  realizovať výcvik útokmi na vábitko, ktoré však môže byť ťahané vo vetre šarkanom, balónom, motorovým vozidlom alebo iným zariadením. U  dravcov sa tréning môže realizovať príletmi na rukavicu sokoliara. Poskytnutie živej koristi ako návnady je akceptovateľné len v intenciách humánneho prístupu k zvieratám. Živá korisť musí byť v čo najkratšom čase usmrtená, keď dôjde k jej uloveniu dravcom.

Počas lovu s pernatým dravcom je prioritou zamedzenie utrpenia koristi v čo najkratšej dobe po ulovení. Druhy a doby lovu možné loviť so sokoliarskymi dravcami upravuje platná poľovnícka legislatíva.. Počas lovu s dravcom je nutné v maximálnej miere sa vystríhať možnému poraneniu na el. vedení, dopravnými prostriedkami  alebo inými klimatickým okolnosťami.

K bezpečnej manipulácii zamedzujúcej poranenie dravca aj sokoliara sa prioritne považuje umiestnenie pútok na obe nohy dravca. Podobne ako obojok a vodítko pre psa, ohlávka a uzda pre koňa, pútka sú spôsobom kontroly. Na trhu je niekoľko rôznych typov pútok, ich dizajn, dĺžka a technické prevedenie musí spĺňať jedinú  podmienku - zamedziť zranenie dravca. Pútka sú pomocou obratlíka pripevnené  na dĺžec, ktorého druhý koniec je pripevnený k rukavici alebo posedu. U dravcov vzrušivé podnety prichádzajú výlučne cez zrakové orgány, vhodná sokoliarska čiapočka je nevyhnutná počas manipulácie s dravcom.

Dravce sa môžu prenášať na rukavici samotným sokoliarom, resp. môžu byť umiestnené v transportných boxoch alebo uviazané k vyhovujúcemu posedu. Počas transportu v závislosti od adaptácie dravca na stres a podnety, môže mať na hlave umiestnenú vhodnú sokoliarsku čiapočku.

Rozmery boxov.....

Dravce, s ktorými sa denne pravidelne manipuluje, sú v štádiu výcviku alebo lovu. Ako u iných  druhov zvierat aj pri sokoliarskom výcviku, vlastník musí mať zverené zviera pod kontrolou. Táto kontrola si vyžaduje uviazanie dravca k posedu alebo k rukavici pre efektívny a bezpečný manažment a manipuláciu s nimi. Každé miesto, kde je jedinec uviazaný, musí byť bezpečné pre umiestnenie posedu, z pohľadu veľkosti a voľného priestranstva v okolí, aby dravec sa nemohol zraňovať nárazom na predmety a na dosah iného dravca. Základným princípom stanovenia voľného priestranstva je podmienka, aby pri vyrazení sa nemohol dotknúť žiadneho predmetu zobákom alebo koncami krídel.

Voliéry sú používané predovšetkým na noc, umiestňujú sa v nich dravce voľne, resp. uviazané k posedu. Požiadavkou je zabezpečiť bezpečnosť voči predátorom a nepriaznivým klimatickým podmienkam. V tomto prípade nie je potreba voľného priestranstva a letu. Všeobecné požiadavky na veľkosť je voliéra väčšia minimálne o polovicu dĺžky rozpätia krídel v okolí maximálnej vzdialenosti dravca od posedu.

V chove v týchto priestoroch sa neočakáva denný výcvik vo forme možnosti lietania vo voľnosti. Prvoradá podmienka na držbu a umiestnenie dravca voľne vo voliére je možnosť akcelerovať rýchlosť a náraz do steny voliéry. Z dôvodu prevencie zranenia takého druhu sú preferované štvorcové, resp. obdĺžnikové voliéry bez možnosti akcelerovať takú rýchlosť, ktorou by dravec sám sebe spôsobil zranenie náletom na stenu voliéry ohradenú pletivom. Aktuálny rozmer je zvolený podľa pomerov sokoliara, druhovej závislosti chovaného dravca a v akej forme a za akým účelom je dravec chovaný. Rozumie sa či sa jedná o imprintovaného jedinca, chovaného za účelom rozmnoženia v páre, resp. za účelom letu a pravidelného výcviku. Manažment a starostlivosť o dravce imprintované s denným, aktívnym kontaktom človeka, ktorým sa rozumie kŕmenie alebo prebratie na rukavicu sú podstatne iné, ako u chovných jedincov, kde činnosť a aktivita človeka je v priestoroch voliéry minimalizovaná. Z toho dôvodu sú aj limitované požiadavky na sanitáciu, čistotu a údržbu zariadenia. Vyrušovanie dravcov počas obdobia rozmnožovania a preperovania musí byť minimálna zo strany chovateľa a veterinárneho lekára. Vstup do voliéry je možný  iba v nevyhnutných prípadoch z hľadiska zdravotných rizík chovaných jedincov. Na druhej strane voliéry imprintovaných jedincov a voliéry s denným kontaktom sokoliara sú umiestnené a zariadené tak, aby umožnili maximálnu interakciu s chovateľom-sokoliarom. Veľkosť voliér musí spĺňať podmienky buď minimálne navrhovaných dĺžok jednotlivých strán, resp. v individuálnych prípadoch celkovú rozlohu vyhradenej plochy.

 

Rozmery voliér	Malý, krahulec, sokol kobec, sokol myšiar do 300 g	Stredný sokol sťahovavý, rároh, myšiak	Veľký orly, supy, výr
Dravce v tréningu využívané na lov s pravidelným kontaktom – a preperovacia voliéra	Šírka, dĺžka, výška 1,8 x1,8 x 2 m cca 3,5 m2	2,5 x 2,5 x 2 m cca 6 m2	4x 3 x 2,5 m cca  12 m2
Prirodzený chovný pár	3x 2 x 2 m cca 6 -7 m2	4 x 3x 2 m cca 12 m2	6x 4 x 3 m cca 24 m2
Komora imprintovaného jedinca	1,8x 1,8 x 2 m 3 m2	2,5x 2,5 x 2 m cca 6 m2	4 x 3 x 2,5 m cca 12  m2